Posledný septembrový týždeň som si vyrazil na stretnutie BR-clubu za účelom zahrať si, zabaviť sa a v neposlednom rade aj niečo popiť, jedným slovom odreagovať sa. Myslím, že všetko sa podarilo tak ako sme predpokladali a aj keď najnižšia účasť v histórii našich stretnutí by mohla nasvedčovať , že opak bude pravdou, nestalo sa tak. Po prebdenej noci plnej nami produkovanej muziky som zavčas ráno (cca 9.00) otvoril oči a prvé čo som začul bola Frantová veta : jde někdo na houby? Ani sekundu som neváhal a nahlásil som svoju účasť na hľadaní sľubovaných pravých hríbov. Operácia sa mala uskutočniť v lese, ktorý Franta zbadal pri príjazde na našu párty a vraj je si istý, že tam tie huby sú. A tak sme zobrali tašky, nožíky a naštartovali auto. Zadané Frantové súradnice, ktoré sa mali nachádzať v okruhu troch kilometrov sa nakoniec presunuli na vzdialenosť o niečo väčšej a to deviatich kilometrov. Vystúpili sme na malej čistinke, z ktorej už odchádzalo dodávkové auto a tak som si v duchu pomyslel, že nájdeme asi veľký „PRD“, keďže sme neboli dnes prvý návštevníci tohto lesa. Po absolvovaní asi dvadsaťštyri metrov Franta začal školenie o určovaní správnosti nami nájdených šampiónov a jeho ešte zalepené očká zažiarili šťastím a s nadšením vyslovil vetu : Ja sem Ti to Miloši říkal, že tady budou. Pokračovali sme ďalej do lesa a opäť sa Franta stal mojím učiteľom mykológie, teraz sme mali náuku a Bedli jedlej a, že ich bolo dosť. Zlatý klinec prišiel až na koniec našej cesty, keď som sa ocitol na zatrávnenej čistinke, zaliatej slnkom a kolom do kola sa nachádzali samé pravé hríby. Kosačku to chce kosačku, navrhol som ale Franta ma uistil, že bude lepšie hríby zbierať ručne a hneď ich aj očistiť. Po pätnástich minútach zberu sme dali “Kutnohorskú fajku mieru“ a pobrali sa naspäť vyťažení plnými taškami k zaparkovanému autu. Cestou sme ešte našli zopár muchotrávok červených, ktoré sme samozrejme nechali na pokoji. Po návrate do Kdousova sme si vyslúžili gratulácie a pochvalné uznania. Nakoniec sme z Bedlí Jedlí pripravili výbornú desiatu. Zábava pokračovala tak ako sme chceli, predpokladali, hralo sa, pilo a jedlo, no "prostě se pařilo”.
Nasledujúce ráno sme sa rozlúčili a stretneme sa zas a bude nám fajn.
Br.
Komentáre
Keby si mi mohol
RE: